20 Ako sa spreneverí žena priateľovi, tak ste sa mi spreneverili, dom Izraelov,“ hovorí Pán.
21 Čuj! Na holiach počuť plač, nárek synov Izraela, lebo si pokrivili cesty, zabudli na Pána, svojho Boha.
22 „Vráťte sa, odbojní synovia, vyliečim vašu spurnosť.“ „Pozri, my prichádzame k tebe, veď ty si Pán, náš Boh!
23 Ozaj klamom sú kopce i lomoz vrchov. Len v Pánovi, našom Bohu, je spása Izraela.
24 A »Hanba« pohltila mozole našich otcov (od našej mladosti), ich ovce a dobytok, ich synov a dcéry.
25 Preto ležíme vo svojej hanbe a zakrýva nás naša potupa; veď sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, my i naši otcovia od svojej mladosti až po dnešný deň; nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha.“