14 Opojím dušu kňazov hojnosťou a môj ľud sa nasýti mojimi darmi“ - hovorí Pán.
15 Toto hovorí Pán: „Čuj, v Ráme počuť vzdychanie, prehorký plač, Ráchel narieka nad svojimi deťmi, nedá sa potešiť nad deťmi, pretože ich niet.“
16 Toto hovorí Pán: „Zabráň svojmu hlasu plač a svojim očiam slzy, veď tvoja námaha dostane odmenu, hovorí Pán, vrátia sa z nepriateľskej krajiny.
17 Je nádej pre tvoju budúcnosť - hovorí Pán, synovia sa vrátia na svoje územie.
18 Počujem Efraima vzdychať: »Šľahal si ma, nuž dal som sa šľahať ako neskrotený junec. Priveď ma späť a navrátim sa, veď ty si Pán, môj Boh!
19 Už som oželel svoj odpad, a keď som uznal, bil som si stehno, hanbil som sa a červenal, lebo som niesol hanbu svojej mladosti.«
20 Či mi je Efraim drahým synom? Či je rozkošným dieťaťom? Veď kedykoľvek mu hrozím, znovu si musím naň spomenúť a trasie sa mi preň vnútro, musím sa nad ním zmilovať“ - hovorí Pán.