24 Videl som vrchy: hľa, triasli sa a všetky pahorky sa knísali.
25 Videl som, hľa, nebolo človeka a všetky vtáčky nebies uleteli.
26 Videl som, hľa, sad je púšťou a všetky jeho mestá sa zrútili pred Pánom, pred žiarom jeho hnevu.
27 Lebo toto hovorí Pán: „Spustošená bude celá krajina, ale celkom ju nezničím.
28 Pre toto bude žialiť zem, tam hore sčernejú nebesá, lebo som povedal a rozhodol, neobanujem a neodstúpim od toho.“
29 Pred krikom jazdcov a lukostrelcov celé mesto uteká, vnikli do húštin, vyliezli na bralá. Každé mesto je opustené, nebýva v nich ani človiečik.
30 Čo budeš robiť ty, spustošená? Keď si purpur obliekaš, keď sa ozdobuješ skvostmi zlatými, keď si rozširuješ oči farbičkou: darmo sa krášliš, tvoji milovníci opovrhnú tebou, budú ti siahať na život.