42 More vystúpilo proti Bábelu, pokryl ho nával jeho vĺn.
43 Jeho mestá zostali púšťou, krajinou vyschnutou, pustou, krajinou, v ktorej nik nebýva, človek ani po nej neprejde.
44 „Navštívim Béla v Bábeli a vytrhnem mu z úst, čo prehltol, nebudú sa viac k nemu hrnúť národy. Aj múr Babylonu padne.
45 Ľud môj, ujdi z jeho stredu, každý si zachráňte život pred blížiacim sa hnevom Pánovým.
46 Nech sa vám neplaší srdce a nebojte sa zvesti, ktorú počuť v krajine, keď jeden rok príde chýr a nasledujúci rok chýr iný, keď bude v krajine násilie, vladár proti vladárovi.
47 Preto, hľa, prídu dni a strescem modly Bábelu, zahanbí sa celá jeho krajina a jeho zabití padnú v jeho strede.
48 Plesať bude nad Bábelom nebo a zem i všetko, čo je na nich, lebo od severu prídu proti nemu ničitelia - hovorí Pán.