1 Veď človek, čo sa zrodil zo ženy, má dni krátke a plné lopoty,
2 jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa.
3 Ty svoje oko na neho otváraš a poháňaš ho na súd so sebou.
4 Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver’.
5 Sú odmerané veľmi presne jeho dni a poznáš počet jeho mesiacov, dal si mu medze, neprekročí ich.
6 Nuž odvráť od neho svoj pohľad, nechaj ho, kým nezbaví sa svojho dňa ako nádenník.