1 Jób odpovedal:
2 „Ach, dokiaľ chcete moju dušu sužovať a rečami ma mliaždiť naskrze?
3 Už desiaty raz tupíte ma; tak utláčať ma nehanbíte sa?
4 Že pochybil som, hoc by to aj pravda bola, tak moja vina na mne zostane.
5 Ak chcete sa vypínať nado mňa a moju hanbu mi vytýkať,
6 tak teda vedzte, že Boh vskutku ukrivdil mi a svoje siete na mňa zahodil.
7 Ak volám: »Krivda!«, nik sa mi neozve. Nuž márne kričím, nieto práva už.
8 Mne cestu zastal, by som ďalej nemohol, a chodníky mi tmami zavalil.
9 On postrhúval zo mňa moju slávu a z hlavy mi sňal veniec ozdobný.
10 Borí ma zo všetkých strán, musím zahynúť, moju nádej jak strom vyvracia.
11 Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne a má ma veru za nepriateľa.
12 Už jeho tlupy postupujú združené a nasýpajú hrádzu proti mne i tábor robia vôkol môjho stanu.
13 On mojich bratov odohnal odo mňa, a známi sa mi celkom odcudzili.
14 Opustila ma rodina i priatelia a zabudli ma hostia
15 aj domáci. Ba vlastné slúžky za cudzieho majú ma a v očiach ich som iba prišelcom.
16 Ak volám sluhu, odpoveď mi nedá, aj keď ho prosím vlastnými perami.
17 Veď môj dych sa oškliví vlastnej manželke a zo svojich útrob deťom zapácham.
18 Ešte aj chlapčiská mnou pohŕdajú a len čo sa zdvihnem, nadávajú mi.
19 Všetci moji dôverníci sa ma hrozia a proti mne sú tí, ktorých som mal rád.
20 Mne koža, telo už len visí na hnátoch a unikol som iba s kožou vôkol svojich zubov.
21 Ach, zmilujte sa, priatelia, už nado mnou, dotkla sa ma Pánova pravica.
22 Prečo ma prenasledujete ako Boh a nemôžete sa môjho mäsa nasýtiť?
23 Bár by moje slová napísané boli, vryté do dosky spiežovej,
24 bár by ich rydlom železným a olovom navždy vrýpali do skaly!
25 Som presvedčený, že môj Obranca žije a posledný sa zdvihne zo zeme.
26 Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený a zo svojho tela Boha uvidím.
27 Vtedy ho ja, veru, ja sám uvidím. Moje oči ho uzrú, a nie iný. Mne srdce vnútri túžbou zmiera…
28 Ak hovoríte: »Ako ho budeme stíhať, akú zádrapku na ňom nájdeme?«,
29 tak traste sa pred ostrím meča, bo proti vinám vzplanie jeho hnev; že jesto Sudca, potom uznáte.“