1 Tu Jób odpovedal Pánovi:
2 „Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš, nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť.
3 Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver’ som nemohol.
4 Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť, budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa.
5 Len z počutia som teba dosiaľ poznával, lež moje oko teraz ťa už uzrelo.
6 Tak korím sa už, budem robiť pokánie a (posypem sa) prachom, taktiež popolom.“
7 Keď Pán dohovoril tie slová Jóbovi, povedal Temančanovi Elifazovi: „Môj hnev vzkypel proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.
8 Nuž vezmite si sedem býčkov a osem baránkov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba celopal! A môj služobník Jób sa za vás pomodlí. Na neho budem mať ohľad a nepostihnem vás súžením, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.“
9 Tu Temančan Elifaz, Šuachčan Bildad a Naamčan Sofar odišli a urobili ako im prikázal Pán. A Pán mal ohľad na Jóba.
10 Potom Pán zmenil Jóbov údel, lebo sa modlil za svojich druhov. A Pán dvojnásobne rozmnožil Jóbovo imanie.
11 Tu prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry a všetci jeho predošlí známi. Jedli s ním chlieb v jeho dome, ľutovali ho a potešovali ho vo všetkom tom trápení, ktoré Pán na neho zoslal. Každý mu daroval baránka a zlatý prsteň.
12 A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc.
13 Mal tiež sedem synov a tri dcéry.
14 Jednej dal meno Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno Roh líčidla.
15 A v šírom kraji nebolo takých krásnych žien ako Jóbove dcéry. A otec im dal podiel na dedičstve s ich bratmi.
16 Jób žil potom ešte stoštyridsať rokov a uzrel svoje deti i deti svojich detí až do štvrtého pokolenia.
17 A zomrel Jób starý a sýty (svojich) dní.