1 Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel:
2 „Dokedy budeš vravieť také veci a slová tvojich úst budú ako víchor?
3 Azda Boh, prevracia súdne právo, alebo Všemohúci porušuje spravodlivosť?
4 Ak ti deti zhrešili proti nemu, vydal ich napospas vlastnej vine.
5 Ale ak sa ty obrátiš k Pánovi, vyprosíš si milosť Všemocného.
6 Ak budeš nevinný a spravodlivý, on bude hneď bedliť o teba a obnoví príbytok tvojej spravodlivosti.
7 Ak tvoj počiatok aj bude malý, tvoja budúcnosť veľmi narastie.
8 Len sa spýtaj pokolení minulých, na skúsenosť predkov pozor daj!
9 My včerajší sme iba a nevedomí, naše zemské dni sú sťaby tieň.
10 Či nie oni učia ťa a hovoria ti, zo svojich sŕdc vynášajú slová?
11 Pučí azda rákosie, kde niet bahna, abo rastie tŕstie, kde vlahy niet?
12 Hoc je v kvete ešte a nezrezané, pred všetkými bylinami usychá.
13 To cesta je každého hriešnika, takto hynie nádej bezbožníka.
14 Skladá svoju dôveru do prázdnej kapsy, svoju zábezpeku do pavučiny.
15 Chce sa oprieť o svoj dom, no nevydrží, chce sa ho pridržať, neobstojí však.
16 Stojí plné šťavy pred východom slnka, výhonkami čnie nad svojím sadom,
17 lenže jeho korene sú v hŕbe skál, v príbytku kamenistom žije si.
18 Keď však vytrhnú ho z jeho miesta, zaprie ho a povie: Nikdy som ťa nevidelo!
19 A hľa, tu je rozpadnutý na ceste, iní zasa vyrastajú z prachu.
20 Boh nezavrhne bezúhonného, ani svojou rukou nepodoprie zlých.
21 Ešte ústa naplní ti smiechom a tvoje pery jasotom radostným.
22 Tvojich nenávistníkov pokryje hanba a stánky hriešnikov sa pominú.“