2 Či nerobia si zo mňa iba posmešky a v utrpení oko nebdie mi?
3 Tak teda polož záloh za mňa pred seba. Veď kto iný odváži sa udrieť mi do dlane na znak záruky?!
4 Lebo ich srdcu si odňal odvahu a vyhrať veru ty ich nenecháš!
5 Keď niekto zradí za podiel priateľov, oči sa jeho deťom zatmejú.
6 Ty dopustil si, že som ľuďom príslovím; a práve mne to pľujú do tváre.
7 Tak moje oko od žiaľu sa skalilo a údy všetky ako tôňu mám.
8 Čo poctiví sú, žasnú nad tým zdesene, nad hriešnym čistý horší sa.