5 Keď niekto zradí za podiel priateľov, oči sa jeho deťom zatmejú.
6 Ty dopustil si, že som ľuďom príslovím; a práve mne to pľujú do tváre.
7 Tak moje oko od žiaľu sa skalilo a údy všetky ako tôňu mám.
8 Čo poctiví sú, žasnú nad tým zdesene, nad hriešnym čistý horší sa.
9 Lež spravodlivý svojou cestou ide si a silu získa, kto je čistých rúk.
10 Vy všetci teda, vráťteže sa, poďte sem, hoc medzi vami neznám múdreho.
11 Moje dni ušli, praskli moje úmysly aj túžby môjho srdca.