6 Ty dopustil si, že som ľuďom príslovím; a práve mne to pľujú do tváre.
7 Tak moje oko od žiaľu sa skalilo a údy všetky ako tôňu mám.
8 Čo poctiví sú, žasnú nad tým zdesene, nad hriešnym čistý horší sa.
9 Lež spravodlivý svojou cestou ide si a silu získa, kto je čistých rúk.
10 Vy všetci teda, vráťteže sa, poďte sem, hoc medzi vami neznám múdreho.
11 Moje dni ušli, praskli moje úmysly aj túžby môjho srdca.
12 Noc obrátili na deň; svetlo je opäť bližšie ako tmy.