2 „Dokedy budete hádzať slová? Dobre rozvážte si, potom vravme:
3 Prečo sme za hovädá pokladaní? Prečo sme v tvojich očiach nečistí?
4 Ty, čo vlastnou zúrivosťou roztrhneš sa, kvôli tebe sa zem púšťou stane a bralo sa má pohnúť zo svojho miesta?
5 Isto zhasne svetlo bezbožného, nezažiari plameň jeho ohňa.
6 Svetlo v tmu sa zmení v jeho stane, ba aj jeho svieca nad ním zhasne.
7 Jeho veľké kroky umenšia sa, povalia ho jeho vlastné plány.
8 Do oka sa zaplieta nohami, vykračuje si ako po sieti.