1 Jób odpovedal:
2 „Ach, dokiaľ chcete moju dušu sužovať a rečami ma mliaždiť naskrze?
3 Už desiaty raz tupíte ma; tak utláčať ma nehanbíte sa?
4 Že pochybil som, hoc by to aj pravda bola, tak moja vina na mne zostane.
5 Ak chcete sa vypínať nado mňa a moju hanbu mi vytýkať,
6 tak teda vedzte, že Boh vskutku ukrivdil mi a svoje siete na mňa zahodil.
7 Ak volám: »Krivda!«, nik sa mi neozve. Nuž márne kričím, nieto práva už.