1 Jób odpovedal:
2 „Pozorne počúvajte moje slová a nech mi je to na potechu.
3 Ach, strpteže ma, nechajte vravieť ma, až dohovorím, potom smejte sa!
4 Či človek je to, na koho bedákam? A roztrpčený nemám vari byť?
5 Len hľaďte na mňa a zdúpnieť musíte, dajte si teda ruku na ústa!
6 Keď na to myslím, hrôza ma schvacuje a moje telo triašku cíti hneď.