17 Veď koľkorázže svieca zhasne hriešnych a nešťastie tiež na nich doľahne?! A svojím hnevom koľko ráz zničí zlých,
18 by ako slama boli vo vetre, ako plevy, čo víchor uchytil?
19 Či jeho zlobu Boh synom necháva? Nech jeho skára, by to pocítil!
20 Nech skazu svoju na vlastné oči uzrie a hnev nech pije Všemohúceho!
21 Čo po smrti už na dome mu záleží, keď prervaný je počet jeho mesiacov?!
22 Či vedomosťou možno Pána poučiť? Veď on súd koná nad nebešťanmi!
23 No v plnom šťastí tento môže zomierať, aj celkom istý, celkom spokojný,