3 Ach, strpteže ma, nechajte vravieť ma, až dohovorím, potom smejte sa!
4 Či človek je to, na koho bedákam? A roztrpčený nemám vari byť?
5 Len hľaďte na mňa a zdúpnieť musíte, dajte si teda ruku na ústa!
6 Keď na to myslím, hrôza ma schvacuje a moje telo triašku cíti hneď.
7 Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver’, silou mocnejú?
8 Ich potomci pevno stoja pred nimi, ich výhonky sú im pred zrakom.
9 Aj domy ich sú pokojné, bez obáv a Boží prút nie je nad nimi.