2 „Ako žije Boh, čo odobral mi právo, a Všemohúci, čo ma roztrpčil,
3 kým vo mne duša ešte bude, kým v mojich nozdrách trvá Boží dych,
4 nuž moje pery nepovedia neprávosť, ani môj jazyk nepreriekne lož.
5 Mne nenapadne, by som vám za pravdu dal, kým dýcham, nedám si vziať statočnosť.
6 Som v práve iste, toho nevzdávam sa, mňa za dni moje srdce nekarhá.
7 Nech ako bezbožník má sa aj môj nepriateľ, ako naničhodník môj odporca!
8 Ak zlostník prosí, akú nádej môže mať, keď svoju dušu k Bohu povznesie?