18 Nuž vravel som si: »V hniezde svojom vydýchnem a sťaby piesok dni si rozmnožím.
19 Môj koreň vlahe otvorený je, mne rosa padá v noci na vetvy.
20 Aj sláva vo mne nová bude vždy a v mojej ruke luk sa omladí.«
21 Čo ma počúvali, celkom ticho ostali a moju radu s túžbou čakali.
22 Dohovoril som, nerobili námietky a moje slová na nich kvapkali.
23 Tak čakali ma, ako dážď čakajú, ako po pŕške im ústa dychtili.
24 Až neverili, keď usmial som sa na nich, svetlu mi z tváre zmiznúť nedali.