1 Potom Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň.
2 Takto bedákal:
3 „Bár by zhynul deň, v ktorom som sa narodil, aj noc, keď povedali: »Chlapca počala!«
4 Bár by sa ten deň zaraz v temravy obrátil a Pán naň z nebies nepohliadol viac a svetlo slnca mu už nesvitlo!
5 Bár by ho zmohli tône smrti, temnoty a čierny oblak (bár) by ho prikvačil i schvátili ho hrôzy zatmenia!
6 Bár by ten deň (navždy) pojali mrákavy, by ku dňom rokov vôbec nepatril a do počtu mesiacov neprišiel!
7 Bár by oná noc bola celkom neplodná, by nezaznel v nej jasot radostný!