19 Ba do blata ma (ešte), uvrhol, že rovný som ja prachu, popolu.
20 Keď kričím k tebe, ty mi neodpovedáš, hoc vzpriamil som sa, mňa si nevšímaš.
21 Ty veľmi krutým stávaš sa ver’ proti mne, mňa rukou silnou prenasleduješ.
22 Dvíhaš ma do vetra, ktorý ma unáša, a rozplývam sa v búrky prívaloch.
23 Veď dobre viem to, že ma na smrť vedieš už, kde všetkých živých miesto schôdzky je.
24 Však na biedneho som ruku ja nevztiahol, keď v tvŕdzi žiadal pomoc odo mňa.
25 Či s tým som nelkal, koho dni sú pretrpké, duša mi s biednym sústrasť nemala?