2 A rúk ich sila načo veru bola mi? Veď mohúcnosť ich celkom poklesla
3 i núdzou veľkou, hladom ukrutným: Tí obhrýzali v stepi trávy korienky, im matkou bola skaza, sama púšť.
4 V kroví si natrhali lobody a chlebom bol im koreň borievky.
5 Ich vyháňali z ľudskej spoločnosti aj, jak na lupičov na nich kričali.
6 Iba do výmoľov sa mohli uchýliť a do dier zeme, do skalných jaskýň.
7 Nuž po húšťavách oni teda kvílili a krčili sa v kruhoch bodľačia,
8 tí zlosynovia, čo ani mena nemajú, čo z krajiny ich bičom vyhnali.