21 Ty veľmi krutým stávaš sa ver’ proti mne, mňa rukou silnou prenasleduješ.
22 Dvíhaš ma do vetra, ktorý ma unáša, a rozplývam sa v búrky prívaloch.
23 Veď dobre viem to, že ma na smrť vedieš už, kde všetkých živých miesto schôdzky je.
24 Však na biedneho som ruku ja nevztiahol, keď v tvŕdzi žiadal pomoc odo mňa.
25 Či s tým som nelkal, koho dni sú pretrpké, duša mi s biednym sústrasť nemala?
26 Dobre som čakal, lenže prišlo nešťastie, svetlo som úfal, prikvitla však tma.
27 Hej, neprestajne vrú už moje útroby, dni súženia mne dostavili sa.