6 Iba do výmoľov sa mohli uchýliť a do dier zeme, do skalných jaskýň.
7 Nuž po húšťavách oni teda kvílili a krčili sa v kruhoch bodľačia,
8 tí zlosynovia, čo ani mena nemajú, čo z krajiny ich bičom vyhnali.
9 A stal som sa im teraz piesňou posmešnou a som im veru porekadlom len.
10 Ja hnusím sa im, rozpŕchli sa predo mnou a nebáli sa pľuť mi do tváre.
11 Veď ten ma trápi, čo si putá rozviazal, a ten, čo uzdu z úst si vyhodil.
12 Už po pravici svedkovia sa dvíhajú a do slučky mi nohy lapajú i nasypali hrádzu proti mne.