8 tí zlosynovia, čo ani mena nemajú, čo z krajiny ich bičom vyhnali.
9 A stal som sa im teraz piesňou posmešnou a som im veru porekadlom len.
10 Ja hnusím sa im, rozpŕchli sa predo mnou a nebáli sa pľuť mi do tváre.
11 Veď ten ma trápi, čo si putá rozviazal, a ten, čo uzdu z úst si vyhodil.
12 Už po pravici svedkovia sa dvíhajú a do slučky mi nohy lapajú i nasypali hrádzu proti mne.
13 Chodník mi boria, by mohli ma zahubiť, a pochodujú, nik im nebráni.
14 Už prichádzajú sťaby šírym prielomom a sem sa rútia, krytí troskami.