1 Elihu pokračoval a vravel:
2 „Pozhovej mi trochu, ja ťa zaraz poučím, veď sú ešte Božie slová na prospech!
3 Svoje vedomosti doširoka rozviniem, by som svojho Tvorcu ospravedlnil.
4 Veď sú moje slová naozaj nie luhárstvom, muž tu pred tebou je zbehlý vo vede.
5 Hoci Boh je iste svojou mocou nesmierny, nepohrdne nikým srdca čistého.
6 Neponechá veru ničomníka nažive, súdne právo zasa biednym poskytne,