3 Svoje vedomosti doširoka rozviniem, by som svojho Tvorcu ospravedlnil.
4 Veď sú moje slová naozaj nie luhárstvom, muž tu pred tebou je zbehlý vo vede.
5 Hoci Boh je iste svojou mocou nesmierny, nepohrdne nikým srdca čistého.
6 Neponechá veru ničomníka nažive, súdne právo zasa biednym poskytne,
7 zo spravodlivého svoj zrak nespustí. Lebo aj kráľov on na prestol uviedol, navždy dosadil ich, lenže spyšneli.
8 Keď však reťazami oni poviazaní sú, keď ich opantajú biedy povrazy,
9 potom ich počiny on im zaraz odhalí, aj ich previnenia, že ver’ spyšneli.