1 Moje srdce nad tým celkom predesilo sa, že až z miesta svojho ide vyskočiť.
2 Počúvajte teda ten jeho hlas dunivý, aký veľký hukot mu z úst vychádza.
3 Svoj blesk vystreľuje po šírych nebesiach až veru po samy zeme končiny.
4 Za ním ozýva sa jeho hlas už dunením, mohutnému hlasu dáva lomoziť, blesky nezadrží, keď čuť jeho hlas.
5 Svojím hlasom hrmí naozaj podivne, robí veľké veci, prečudesné tiež.
6 Veď aj snehu vraví: »Nože, na zem spúšťaj sa!«, dažďom, lejaviciam: »Prudké buďteže!«