12 Do sluchu mi slovo prišlo úchytkom, moje uši zachytili čosi…
13 Raz dumal som v ľaku nočných preludov, keď na ľudí tuhý spánok chodí.
14 Strach a triaška prišli na mňa vzápätí, až mi rozochveli všetky kosti.
15 A potom mi vietor zavial kolo tváre, na hlave mi vlasy dupkom vstávali.
16 Zastal… Podobu jeho nepoznal som, pred zrakom mi stála dáka vidina, tichulinko hlas jej šepkať čul som:
17 »Kto spravodlivý je v očiach Pána, kto pred svojím Tvorcom čistý je?«
18 Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí,