15 A potom mi vietor zavial kolo tváre, na hlave mi vlasy dupkom vstávali.
16 Zastal… Podobu jeho nepoznal som, pred zrakom mi stála dáka vidina, tichulinko hlas jej šepkať čul som:
17 »Kto spravodlivý je v očiach Pána, kto pred svojím Tvorcom čistý je?«
18 Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí,
19 tým skôr na tých, čo len v domoch z hliny sú, iba v prachu majú postať svoju, bývajú jak mole rozmliaždení.
20 Od svitania do mrku rozpadnú sa, ani netušia ako - navždy hynú.
21 Povrázky ich stanu im roztrhajú, musia zomrieť, no nie v múdrosti.