1 Tu Jób odpovedal Pánovi:
2 „Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš, nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť.
3 Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver’ som nemohol.
4 Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť, budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa.
5 Len z počutia som teba dosiaľ poznával, lež moje oko teraz ťa už uzrelo.
6 Tak korím sa už, budem robiť pokánie a (posypem sa) prachom, taktiež popolom.“
7 Keď Pán dohovoril tie slová Jóbovi, povedal Temančanovi Elifazovi: „Môj hnev vzkypel proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.