17 Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho,
18 že ráno ho vyhľadávaš za ránom a skúšaš si ho každú chvíľočku?
19 Kedy už odvrátiš svoj pohľad odo mňa a dáš mi času slinu prehltnúť?
20 Čo hriechom robím tebe, strážca človeka? A prečo si si za cieľ zvolil mňa, že na ťarchu som sebe samému?
21 Prečo nestrpíš moje neprávosti a priestupky mi nechceš prehliadnuť?
22 Nuž do prachu sa teraz pohrúžim, budeš ma hľadať, no už ma nebude.“