12 Hoc je v kvete ešte a nezrezané, pred všetkými bylinami usychá.
13 To cesta je každého hriešnika, takto hynie nádej bezbožníka.
14 Skladá svoju dôveru do prázdnej kapsy, svoju zábezpeku do pavučiny.
15 Chce sa oprieť o svoj dom, no nevydrží, chce sa ho pridržať, neobstojí však.
16 Stojí plné šťavy pred východom slnka, výhonkami čnie nad svojím sadom,
17 lenže jeho korene sú v hŕbe skál, v príbytku kamenistom žije si.
18 Keď však vytrhnú ho z jeho miesta, zaprie ho a povie: Nikdy som ťa nevidelo!