1 Potom sa odtiaľ odobral a odišiel na územie Judska a za Jordán. Znova sa k nemu schádzali zástupy a on ich učil, ako mal vo zvyku.
2 Tu prišli farizeji a pokúšali ho otázkou, či smie muž prepustiť manželku.
3 Odpovedal im: Čo vám prikázal Mojžiš?
4 Odpovedali: Mojžiš dovolil napísať prepúšťací list a prepustiť ju.
5 Ježiš im však povedal: Takéto ustanovenie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca.
6 No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu.
7 Preto muž opustí svojho otca i matku a pripojí sa k svojej manželke
8 a dvaja budú jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo.
9 Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje.
10 V dome sa ho na to učeníci znovu pýtali.
11 Povedal im: Kto by prepustil svoju manželku a vzal si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.
12 Podobne sa dopúšťa cudzoložstva manželka, ktorá svojho muža opustí a vydá sa za iného.
13 K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali.
14 Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.
15 Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.
16 Bral deti do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich.
17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som získal podiel na večnom živote?
18 Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, iba jediný — Boh!
19 Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nebudeš krivo svedčiť, nebudeš podvádzať, cti si svojho otca a svoju matku.
20 On mu však povedal: Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.
21 Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!
22 Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku.
23 Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: Ako ťažko sa dostanú bohatí do Božieho kráľovstva!
24 Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im to zopakoval ešte raz: Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva!
25 Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde boháč do Božieho kráľovstva.
26 Oni sa ešte viac zhrozili a medzi sebou si hovorili: Kto potom môže byť spasený?
27 Ježiš sa na nich zadíval a povedal: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.
28 Tu sa ozval Peter: Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa.
29 Ježiš odpovedal: Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium,
30 aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac — domy, bratov, sestry, matky, deti i polia hoci s prenasledovaním — a v budúcom veku večný život.
31 Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.
32 Kráčali cestou hore do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Boli znepokojení a tí, čo ich nasledovali, mali strach. Znova vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo sa má s ním stať:
33 Pozrite, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť, vydajú pohanom,
34 budú sa mu vysmievať a pľuvať na neho. Zbičujú ho a zabijú, ale po troch dňoch vstane z mŕtvych.
35 Vtedy prišli k nemu Zebedejovi synovia Jakub a Ján s prosbou: Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa požiadame.
36 Ježiš sa opýtal: Čo chcete, aby som pre vás urobil?
37 Odpovedali mu: Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.
38 No on im povedal: Neviete, čo si žiadate. Môžete piť z kalicha, z ktorého ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený?
39 Oni odpovedali: Môžeme. Nato Ježiš povedal: Z kalicha, z ktorého ja pijem, budete piť. Aj krstom, ktorým som pokrstený, budete pokrstení.
40 Ale dať sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nie je mojou vecou. Tie miesta patria tým, pre ktorých boli pripravené.
41 Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána.
42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: Viete, že tí, ktorých pokladajú za mocných, ovládajú národy, a tí, čo sú v očiach ľudí veľkí, ich utláčajú.
43 Medzi vami to tak nebude! Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude vaším služobníkom,
44 a kto chce byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.
45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.
46 Prišli do Jericha. Keď Ježiš vychádzal s učeníkmi a početným zástupom z Jericha, sedel pri ceste slepý žobrák, Timaiov syn Bartimej.
47 Keď slepec začul, že je to Ježiš Nazaretský, začal volať: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
48 Mnohí mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
49 Ježiš sa zastavil a povedal: Zavolajte ho! Nato slepca privolali a povedali mu: Dúfaj! Vstaň, volá ťa!
50 A on zhodil plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi.
51 Ježiš sa ho spýtal: Čo chceš, aby som ti urobil? Slepec mu povedal: Rabbúni, aby som videl.
52 Tu mu Ježiš povedal: Choď, tvoja viera ťa uzdravila! A slepý hneď videl a šiel po ceste za ním.