1 Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by sa úskokom zmocnili Ježiša a zabili ho.
2 Hovorili totiž: Len nie vo sviatok, aby nevznikla medzi ľudom vzbura.
3 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu.
4 Niektorí namrzene šomrali: Načo také plytvanie olejom?
5 Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným. A osopovali sa na ňu.
6 Ale Ježiš povedal: Dajte jej pokoj! Prečo ju trápite? Veď mi preukázala dobrý skutok.
7 Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete pomôcť, môžete to vždy urobiť. Ale mňa nemáte vždy.
8 Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb.
9 Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo vykonala.
10 Nato Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom s úmyslom Ježiša zradiť.
11 Potešili sa, keď to počuli, a sľúbili mu peniaze. Judáš hľadal vhodnú príležitosť, ako ho zradiť.
12 Prvý deň sviatku nekvasených chlebov, keď sa zabíjal veľkonočný baránok, hovorili učeníci Ježišovi: Kde chceš, aby sme šli pripraviť veľkonočného baránka? Kde ho chceš jesť?
13 Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: Choďte do mesta. Tam vás stretne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním.
14 A pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka?
15 A on vám ukáže zariadenú a pripravenú veľkú hornú sieň. Tam nám nachystajte.
16 Učeníci odišli. Keď prišli do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočného baránka.
17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi.
18 Potom, ako zaujali miesto pri stole a jedli, Ježiš povedal: Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou.
19 Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: Vari ja?
20 On im však povedal: Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise.
21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.
22 Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: Vezmite, toto je moje telo!
23 Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili.
24 A povedal im: Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých.
25 Amen, hovorím vám, že už nikdy nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.
26 Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch.
27 Vtedy im Ježiš povedal: Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.
28 Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.
29 Peter mu povedal: Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie!
30 Ježiš mu povedal: Amen, hovorím ti, že túto noc, skôr ako kohút dvakrát zaspieva, ma tri razy zaprieš.
31 Peter však pokračoval: Aj keby som mal s tebou zomrieť, nezapriem ťa. A podobne hovorili všetci.
32 Prišli na miesto zvané Getsemani. A prikázal svojim učeníkom: Sadnite si sem, kým sa pomodlím.
33 Nato vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Doľahla naňho hrôza a úzkosť.
34 Povedal im: Moja duša je veľmi smutná — až na smrť. Zostaňte tu a bedlite!
35 Trochu od nich poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina.
36 Hovoril: Abba, Otče, tebe je všetko možné! Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty.
37 Prišiel k učeníkom a našiel ich spať. Petrovi povedal: Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť?
38 Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo je slabé.
39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami.
40 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať; ich oči sa im od únavy zatvárali. Nevedeli, čo mu odpovedať.
41 Prišiel aj tretí raz a povedal im: Ešte stále spíte a odpočívate? Už dosť! Prišla hodina — hľa, Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov.
42 Vstaňte, poďme! Hľa, ten, ktorý ma zrádza, je blízko.
43 Ešte ani nedohovoril, už prichádzal Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup od veľkňazov, zákonníkov a starších, vyzbrojený mečmi a kyjmi.
44 Jeho zradca sa s nimi predtým dohovoril na znamení. Povedal im: Ten, ktorého pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte.
45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: Rabbi! A pobozkal ho.
46 Vtedy na Ježiša položili ruky a zmocnili sa ho.
47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.
48 Ježiš im povedal: Vyšli ste na mňa ako na lotra s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali?
49 Denne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.
50 Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa.
51 Šiel za ním akýsi mladík s plachtou, prehodenou na holom tele. Chytili ho,
52 on však plachtu pustil a utiekol nahý.
53 Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci.
54 Peter ho z diaľky nasledoval až po nádvorie veľkňaza. Tam si sadol medzi stráž a zohrieval sa pri ohni.
55 Veľkňaz i celá veľrada hľadali proti Ježišovi svedectvo, aby ho mohli usmrtiť, ale nenachádzali.
56 Mnohí síce proti nemu falošne svedčili, ale ich výpovede sa nezhodovali.
57 Niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili:
58 Počuli sme, ako hovorí: Ja zbúram tento chrám postavený rukami a za tri dni vybudujem nový, nie rukami postavený.
59 Ale ani tieto svedectvá neboli rovnaké.
60 Vtedy vstal veľkňaz, postavil sa uprostred nich a spýtal sa Ježiša: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe?
61 On však mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova spýtal: Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?
62 Nato Ježiš odpovedal: Ja som. Uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Mocia prichádzať s nebeskými oblakmi.
63 Vtom si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Načo ešte potrebujeme svedkov?
64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete? Nato všetci rozhodli, že si zasluhuje smrť.
65 Niektorí naňho začali pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho po hlave a kričali naňho: Prorokuj! A aj sluhovia ho začali udierať po tvári.
66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna zo slúžok veľkňaza.
67 Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela naňho a povedala mu: Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.
68 On to však zaprel a povedal: Nič o tom neviem, ba vôbec nechápem, čo hovoríš. A vyšiel von pred nádvorie. Vtom zaspieval kohút.
69 Keď ho slúžka zazrela, začala znova hovoriť okolostojacim: Aj tento je jeden z nich.
70 Peter však opäť zaprel. Po malej chvíli aj okolostojaci hovorili Petrovi: Veruže si jeden z nich, veď si Galilejčan.
71 On sa však začal zaklínať a zaprisahávať: Človeka, o ktorom hovoríte, nepoznám!
72 Vtedy sa ozval kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová, ktoré mu Ježiš povedal: Skôr než kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš; chytil sa za hlavu a plakal.