1 Ježiš zasa začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil taký veľký zástup, že musel nastúpiť na loď na mori; sadol si, a celý zástup zostal na brehu mora.
2 Učil ich mnohým veciam v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril:
3 Počúvajte! Rozsievač vyšiel siať.
4 Keď rozsieval, časť zrna padla na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho.
5 Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo dostatok zeme. Rýchlo vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi.
6 Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho a pretože nemalo koreň, uschlo.
7 Ďalšie padlo medzi bodľačie. Bodľačie sa rozrástlo a udusilo ho, takže neprinieslo úrodu.
8 A iné padlo do dobrej pôdy, vzišlo, vyrástlo a prinieslo úrodu: niektoré tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú.
9 A Ježiš dodal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva!
10 Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho spolu s Dvanástimi, sa ho pýtali, čo znamenajú podobenstvá.
11 Povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, sa všetko podáva v podobenstvách,
12 aby hľadeli, hľadeli, ale nevideli, počúvali, počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a nebolo im odpustené.
13 Potom im povedal: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky ostatné podobenstvá?
14 Rozsievač rozsieva slovo.
15 To zrno vedľa cesty sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich.
16 Podobne je to aj s tými, u ktorých je zasiate do skalnatej pôdy: keď slovo počujú, hneď ho s radosťou prijímajú,
17 no nemajú v sebe koreň, sú chvíľkoví, a keď potom príde súženie alebo prenasledovanie za slovo, hneď odpadnú.
18 A u iných je zasiate do bodľačia. Oni slovo síce počúvajú,
19 ale svetské starosti, vábenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach prenikajú dovnútra a slovo udusia, takže zostáva bez úžitku.
20 Nakoniec sú takí, u ktorých je zasiate do dobrej pôdy: slovo počúvajú, prijímajú a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný, ba aj stonásobný.
21 Ďalej im povedal: Vari je lampa na to, aby ju položili pod mericu alebo pod posteľ? Či nie je na to, aby ju postavili na svietnik?
22 Nič nie je také skryté, aby nebolo odhalené, a nič také utajené, aby to nevyšlo najavo.
23 Kto má uši na počúvanie, nech počúva!
24 Ďalej im hovoril: Dávajte si pozor, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám bude odmerané, ba ešte aj pridané,
25 lebo kto má, tomu bude pridané, a kto nemá, tomu bude odňaté i to, čo má.
26 Ďalej povedal: S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme.
27 Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako.
28 Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase.
29 Keď potom úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.
30 A pokračoval: K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme?
31 Je ako horčičné zrnko, ktoré je po zasiatí do zeme najmenšie zo všetkých zŕn na zemi,
32 ale zasiate vzíde a býva mohutnejšie ako iné rastliny a vyháňa také veľké konáre, že v jeho tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky.
33 Ježiš im hlásal slovo mnohými takýmito podobenstvami, podľa toho, ako boli schopní počúvať.
34 Bez podobenstva im ani nehovoril, ale svojim učeníkom osamote všetko vysvetľoval.
35 V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: Prejdime na druhý breh!
36 Nato opustili zástup a jeho vzali so sebou, tak ako bol, na lodi. Sprevádzali ho aj iné lode.
37 Tu sa strhla silná búrka s víchricou a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala.
38 Ježiš však spal na vankúši v zadnej časti lode. Zobudili ho a povedali mu: Učiteľ, nedbáš, že hynieme?
39 On vstal, pohrozil víchru a prikázal moru: Mlč, utíš sa! Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho.
40 A im povedal: Čo ste takí vystrašení? Ešte stále nemáte vieru?
41 Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: Ktože je to, že ho počúva i vietor, i more?