1 Potom sa k nemu zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci, čo prišli z Jeruzalema.
2 Všimli si, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými, to znamená neumytými, rukami.
3 Farizeji a všetci židia dodržiavajú totiž tradície predkov a nezačnú jesť, kým si až po zápästie neumyjú ruky.
4 Po návrate z trhu nejedia, kým sa neobmyjú. Je aj veľa ďalších zvykov, ktoré prijali a ktorých sa pridŕžajú: oplachovanie pohárov a šálok, hrncov a medených nádob.
5 Preto sa ho farizeji a zákonníci spýtali: Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície predkov a jedia chlieb nečistými rukami?
6 On im odpovedal: Veru, výstižné proroctvo o vás pokrytcoch vyslovil Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.
7 Zbytočne ma však uctievajú, lebo ľudské príkazy podávajú ako náuku.
8 Opustili ste Božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania.
9 A dodal: Šikovne rušíte Božie prikázanie, aby ste zachovávali svoju tradíciu.
10 Veď už Mojžiš povedal: Cti si svojho otca a svoju matku! A: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť.
11 No vy hovoríte: Ak niekto povie otcovi alebo matke: To, čím ti mám pomáhať, je korban, čiže obetný dar,
12 už mu viac nič nedovolíte urobiť pre otca alebo matku.
13 Takto tradíciou, ktorú odovzdávate ďalej, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podobných vecí.
14 Keď znova zavolal zástup, povedal im: Všetci ma počúvajte a pochopte!
15 Človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku, ale čo z neho vychádza, to ho poškvrňuje.
17 Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva.
18 Povedal im: Tak aj vy ste nechápaví? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť, čo vchádza doňho zvonka?
19 Veď to mu nepreniká do srdca, ale vchádza do žalúdka a odtiaľ vychádza do stoky. Tým vyhlásil všetky pokrmy za čisté.
20 A dodal: Človeka poškvrňuje to, čo z človeka vychádza!
21 Zvnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,
22 cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť.
23 Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.
24 Ježiš vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru. Vstúpil do domu, no nechcel, aby sa to niekto dozvedel. Svoju prítomnosť však nemohol utajiť.
25 Hneď sa o ňom dopočula žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom. Prišla a padla mu k nohám.
26 No tá žena bola pohanka, rodom Sýrofeničanka a prosila ho, aby vyhnal z jej dcéry zlého ducha.
27 On jej však povedal: Dovoľ, aby sa najskôr nasýtili deti. Nie je dobré brať chlieb deťom a hádzať šteňatám.
28 Žena mu odpovedala: Iste, Pane, lenže aj šteňatá sa živia pod stolom omrvinkami po deťoch.
29 Nato jej povedal: Pre toto slovo choď, zlý duch tvoju dcéru opustil.
30 Keď sa vrátila domov, našla ležať dieťa v posteli a zlý duch bol preč.
31 Potom odišiel z týrskeho kraja a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru stredom dekapolského kraja.
32 Ta mu priviedli hluchého a takmer nemého človeka. Poprosili ho, aby naň položil ruku.
33 Vzal ho bokom od zástupu, vložil mu prsty do uší, dotkol sa slinou jeho jazyka,
34 pohliadol k nebu, vzdychol a povedal mu: Effatha, čo znamená: Otvor sa!
35 Hneď sa mu otvorili uši a puto jazyka sa uvoľnilo, takže správne rozprával.
36 Ježiš im dôrazne prikázal, aby to nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to zakazoval, tým viac to rozhlasovali
37 a s nesmiernym údivom hovorili: Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč!