1 V tých dňoch, keď opäť bol s ním početný zástup a nemali čo jesť, zavolal si učeníkov a povedal im:
2 Ľúto mi je zástupu; sú so mnou už tri dni a nemajú čo jesť.
3 Ak ich pošlem domov hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka.
4 Učeníci mu odpovedali: Kto a ako by mohol tu na pustatine obstarať chlieb, aby toľkých nasýtil?
5 Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem.
6 Nato ľuďom prikázal, aby si posadali na zem. Ježiš vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a podával svojim učeníkom, aby ich rozdeľovali. Oni ich rozdali zástupu.
7 Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal ich rozdať.
8 Ľudia sa nasýtili, ba nazbierali aj sedem košíkov zvyškov z chleba.
9 Ľudí bolo asi štyri tisíc. Nakoniec zástup rozpustil.
10 Hneď nato nasadol so svojimi učeníkmi na loď a priplával do Dalmanutského kraja.
11 Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Pokúšali ho; žiadali od neho znamenie z neba.
12 Zhlboka si vzdychol a spýtal sa: Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Amen, hovorím vám, toto pokolenie nijaké znamenie nedostane!
13 Nechal ich, znova nastúpil na loď a preplavil sa na druhý breh.
14 Učeníci si zabudli vziať chlieb. Na lodi mali so sebou iba jeden chlieb.
15 Vystríhal ich: Dajte si pozor, vyhýbajte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesa!
16 Oni hovorili medzi sebou o tom, že nemajú chlieb.
17 Ježiš si to všimol a povedal im: Prečo hovoríte, že nemáte chlieb? Stále nerozumiete a nechápete? Máte zatvrdnuté srdce?
18 Máte oči — a nevidíte? Máte uši — a nepočujete? Nepamätáte sa,
19 koľko plných košov zvyškov chleba ste pozbierali vtedy, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom? Odpovedali mu: Dvanásť.
20 A keď som rozdelil sedem chlebov štyrom tisícom, koľko plných košíkov zvyškov chleba ste nazbierali? Odpovedali: Sedem.
21 Nakoniec dodal: Ešte stále nechápete?
22 Potom prišli do Betsaidy. Priviedli k nemu slepca a prosili, aby sa ho dotkol.
23 Chytil slepca za ruku a vyviedol ho von za dedinu. Naslinil mu oči, položil naňho ruky a spýtal sa ho: Vidíš niečo?
24 A on otvoril oči a povedal: Vidím ľudí; vyzerajú ako stromy, ale chodia.
25 Znovu mu položil ruky na oči a on začal vidieť. Slepec ozdravel a všetko videl úplne jasne.
26 Potom ho poslal domov a prikázal mu: Ale do dediny nechoď!
27 Ježiš sa vybral aj s učeníkmi do dedín pri Cézarei Filipovej. Cestou sa svojich učeníkov spýtal: Za koho ma ľudia pokladajú?
28 Odpovedali mu: Za Jána Krstiteľa, jedni za Eliáša a iní za jedného z prorokov.
29 On sa ich opýtal: A za koho ma pokladáte vy? Peter mu odpovedal: Ty si Kristus!
30 No Ježiš im dôrazne prikázal, aby o ňom pred nikým nehovorili.
31 Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho trpieť. Zavrhnú ho starší, veľkňazi i zákonníci, zabijú ho, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.
32 Hovoril im to celkom otvorene. Peter ho odviedol nabok a začal mu dohovárať.
33 Ježiš sa obrátil k učeníkom a Petra pokarhal: Choď za mňa, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské.
34 Ježiš zavolal k sebe zástup aj s učeníkmi a povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma!
35 Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho. Kto však stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.
36 Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale premárni svoj život?
37 Za čo môže človek získať svoj život?
38 Kto sa pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.