7 Tej noci sa zjavil Šalamúnovi Boh a povedal mu: Žiadaj si, čo ti mám dať!
8 Šalamún povedal Bohu: Môjmu otcovi Dávidovi si preukázal veľkú milosť a mňa si po ňom ustanovil za kráľa.
9 Nech sa teda, Hospodin, Bože, splní tvoj prísľub, ktorý dostal môj otec Dávid. Ustanovil si ma predsa za kráľa nad ľudom, ktorého je toľko ako prachu na zemi.
10 Nuž daj mi múdrosť a poznanie, aby som mohol viesť tento ľud. Veď kto by inak mohol spravovať tento tvoj významný ľud?
11 Nato Boh povedal Šalamúnovi: Pretože si sa zaujímal o toto a nežiadal si si bohatstvo, poklady či slávu ani smrť svojich neprajníkov, ba ani dlhý vek, ale múdrosť a poznanie ako viesť môj ľud, nad ktorým som ťa ustanovil kráľom,
12 dostane sa ti múdrosti a poznania. Dám ti však i bohatstvo, poklady a slávu, akú nemali králi predošlí a nebudú mať ani tvoji nástupcovia.
13 Potom sa Šalamún odobral z výšiny, ktorá je v Gibeóne, od stanu stretávania do Jeruzalema a vládol nad Izraelom.