1 Neskôr Jóšafata napadli Moábčania, Amónčania a s nimi niektorí Meúnci.
2 Jóšafat dostal hlásenie: Mohutný dav spoza mora a zo Sýrie sa valí proti tebe a je už v Chacecón-Támare, teda v Én-Gedi.
3 Jóšafat sa preľakol, dopytoval sa Hospodina a po celom Judsku vyhlásil pôst.
4 Vtedy sa zhromaždili Júdovci, aby hľadali pomoc u Hospodina. I zo všetkých judských miest ho prišli vzývať.
5 Jóšafat si zastal v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Hospodinovom dome pred Novým nádvorím
6 a zvolal: Hospodin, Bože našich otcov, či nie si Bohom na nebi a či nevládneš nad kráľovstvami všetkých národov? V tvojej ruke je moc a sila, nikto ti nemôže vzdorovať.
7 Bože náš, či si nevyhnal spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a či si ju navždy nedal potomstvu svojho priateľa Abraháma?
8 V nej sa usadili a postavili v nej svätyňu tvojmu menu. Povedali si:
9 Ak sa vyskytne nejaké zlo: meč súdu, mor či hlad a my predstúpime pred tento dom a pred teba — lebo v tomto dome prebýva tvoje meno — a budeme v svojom trápení volať k tebe, ty nás vypočuješ a zachrániš.
10 Teraz sú tu Amónčania, Moábčania a obyvatelia Seírskeho pohoria, cez územie ktorých si Izraelu nedovolil prejsť, keď prichádzal z Egypta, ale sa im vyhol a nevyhubil ich.
11 Ako sa nám len odplácajú! Prišli nás vyhnať z tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil.
12 Bože náš, či by si ich nemal potrestať, lebo sami nevládzeme vzdorovať tomuto úžasnému davu, ktorý tiahne proti nám, ani nevieme, čo si počať, k tebe upierame svoj zrak.
13 Všetci Júdovci stáli pred Hospodinom i so svojimi malými deťmi, ženami a synmi.
14 Vtedy dal Hospodinov duch v zhromaždení vnuknutie Jachazíelovi, synovi Zekarju, syna Benáju, syna Jeíela, syna Mattanju, levitovi z Ásafovcov.
15 Ten prehovoril: Dobre počúvajte všetci Júdovci, obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jóšafat! Tak vám vraví Hospodin: Nebojte sa a nedeste sa tohto mohutného davu. Nebude to boj váš, ale Boží.
16 Zajtra sa pustíte do nich, keď budú vystupovať cícskym svahom. Zastihnete ich na konci údolia pred jerúelskou púšťou.
17 V tomto prípade nemusíte bojovať. Rozostavte sa a zostaňte stáť. Uvidíte, ako vás Hospodin zachráni. Júdovci a Jeruzalemčania, nebojte sa a nedeste sa! Zajtra vyrazíte proti nim a Hospodin bude s vami.
18 Jóšafat sa sklonil tvárou po zem a všetci Júdovci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom na zem a vzdávali mu poctu.
19 Nato povstali leviti z Kehátovcov a Kórachovcov, aby prenikavým hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela.
20 Včasráno vstali a vyrazili na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jóšafat zastal a zvolal: Počúvajte ma Júdovci, a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte jeho prorokom a šťastne sa vám povedie.
21 Keď sa poradil s ľudom, ustanovil Hospodinových spevákov, ktorí mu v svätej ozdobe mali spievať chvály. Mali ísť pred ozbrojencami a prevolávať: Ďakujte Hospodinovi, lebo naveky trvá jeho milosť!
22 Len čo začali jasať a chválorečiť, nastražil Hospodin zálohy proti Amónčanom, Moábčanom a obyvateľom Seírskeho pohoria, ktorí napadli Judsko, takže utrpeli porážku.
23 Amónčania a Moábčania sa totiž postavili proti obyvateľom Seírskeho pohoria, aby ich zničili použitím hubiacej kliatby.
24 Keď prišli Júdovci na miesto s výhľadom na púšť a pozreli sa na ten dav, videli na zemi už len mŕtvoly. Neušiel nikto.
25 Potom prišiel Jóšafat so svojím ľudom pobrať si korisť. Našli tam pri nich množstvo majetku, šatstva a cenných vecí. Nabrali si z toho viac, než mohli uniesť. Korisť bola taká veľká, že ju museli odnášať tri dni.
26 Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Beráka. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, dodnes sa to miesto nazýva údolím Beráka.
27 Potom sa vrátili všetci judskí a jeruzalemskí muži na čele s Jóšafatom radostne do Jeruzalema, lebo im Hospodin dožičí radosť z víťazstva nad nepriateľmi.
28 Do Jeruzalema, k domu Hospodina prišli s harfami, citarami a trúbami.
29 Zdesenie z Boha ohromilo kráľovstvá všetkých krajín. Dopočuli sa totiž, že proti nepriateľom Izraela bojoval sám Hospodin.
30 Jóšafatovo kráľovstvo nažívalo v mieri a jeho Boh mu zaistil pokoj od okolia.
31 Jóšafat vládol nad Judskom. Mal tridsať rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Šilchiho, sa volala Azúba.
32 Chodil po ceste svojho otca Ásu a nevybočil z nej. Robil to, čo Hospodin uznal za správne.
33 Výšiny však nezmizli a ľud sa svojím zmýšľaním nepridŕžal výlučne Boha svojich otcov.
34 Ostatné Jóšafatove deje, staršie i novšie, sú poznačené v Dejinách Jehua, syna Chanániho, ktoré sa dostali do Knihy izraelských kráľov.
35 Neskôr sa spolčil judský kráľ Jóšafat s izraelským kráľom Achazjom, ktorý ho navádzal na svojvoľné podujatia.
36 Spolčil sa s ním, aby staval lode pre diaľkovú plavbu. Stavali ich v Ecjón-Geberi.
37 Elíezer, syn Dódavahov, z Máreše prorokoval proti Jóšafatovi: Pretože si sa spolčil s Achazjom, Hospodin zmarí tvoje dielo! Lode stroskotali a nemohli odplávať do ďalekých končín.