1 Jóaš mal sedem rokov, keď sa stal kráľom, a štyridsať rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka pochádzala z Beér-Šeby a volala sa Cibja.
2 Kým kňaz Jójada žil, Jóaš robil to, čo Hospodin uznáva za správne.
3 Jójada mu vybral dve ženy, takže splodil synov a dcéry.
4 Neskôr sa Jóaš rozhodol obnoviť Hospodinov dom.
5 Zhromaždil kňazov a levitov a prikázal im: Vyjdite do judských miest a vyberajte od celého Izraela každoročne peniaze na opravu domu svojho Boha. So zbierkou sa poponáhľajte! No leviti sa neponáhľali.
6 Kráľ predvolal hlavného kňaza Jójadu a spýtal sa ho: Prečo si nepožadoval od levitov, aby odvádzali z Judska a Jeruzalema poplatok stanovený Hospodinovým služobníkom Mojžišom a zhromaždením Izraela pre stan svedectva?
7 Veď bezbožnica Atalja a jej synovia vtrhli do Božieho domu a všetky zasvätené dary Hospodinovho domu zneužili pre baálov.
8 Na kráľov príkaz zhotovili jednu truhlicu a postavili ju vonku pri bráne Hospodinovho domu.
9 Potom zverejnili po Judsku a Jeruzaleme, aby sa odvádzal Hospodinovi poplatok, ktorý na púšti pre Izrael určil Boží služobník Mojžiš.
10 Všetci hodnostári i všetok ľud radi prispievali a hádzali peniaze do truhlice, kým sa nenaplnila.
11 Vždy, keď kráľ prikázal levitom, preniesli truhlicu na kráľovský dozorný úrad. Keď sa zistilo, že je v nej veľa peňazí, dostavil sa kráľov pisár a zástupca hlavného kňaza, truhlicu vyprázdnili a vrátili na jej miesto. Tak to robili pravidelne a nazbierali veľa peňazí.
12 Kráľ a Jójada ich potom dávali vedúcemu robotníkov, ktorí pracovali v Hospodinovom dome. Na obnove a oprave domu Hospodina sa podieľali kamenári, tesári, ako i kováči železa a bronzu.
13 Robotníci sa pustili do práce a dielo ich zásluhou napredovalo. Boží dom uviedli do pôvodného stavu a spevnili ho.
14 Keď boli hotoví, priniesli zvyšok peňazí pred kráľa a Jójadu. Použili ich na vybavenie Hospodinovho domu: na bohoslužobné a obetné predmety, na misy, zlatý a strieborný riad. Kým Jójada žil, v Hospodinovom dome sa pravidelne prinášali spaľované obety.
15 Jójada zostarol a vo vysokom veku zomrel. V čase úmrtia mal stotridsať rokov.
16 Pochovali ho v Dávidovom meste pri kráľoch, lebo urobil veľa dobrého pre Izrael, pre Boha a jeho chrám.
17 Po Jójadovej smrti prišli judskí hodnostári vzdať kráľovi poctu. Kráľ im vyhovel.
18 Nato opustili dom Hospodina, Boha svojich otcov, a slúžili ašéram a modlám. Pre túto ich vinu postihol Boží hnev Judsko a Jeruzalem.
19 Vysielal k nim prorokov, aby ich obracali k Hospodinovi, ale neposlúchli, ani keď im hrozili.
20 Vtedy dal Boží duch vnuknutie Zekarjovi, synovi kňaza Jójadu. Ten sa postavil pred ľud a dohováral mu: Takto vraví Boh: Prečo prestupujete Hospodinove prikázania? Nebude sa vám dariť, lebo ste opustili Hospodina a on opustí vás.
21 Vzbúrili sa však proti nemu a na kráľov príkaz ho na nádvorí Hospodinovho domu ukameňovali.
22 Kráľ Jóaš zabudol na dobrodenie, ktoré mu preukázal Zekarjov otec Jójada a zavraždil mu syna. Ten, keď umieral, zvolal: Nech na to Hospodin pohliadne a odplatí!
23 Asi o rok vytiahlo proti nemu sýrske vojsko. Vtrhlo do Judska a Jeruzalema, vyhubilo medzi ľudom všetkých jeho hodnostárov a všetku korisť poslali kráľovi do Damasku.
24 Hoci sýrske vojsko prišlo len so skromným počtom mužov, Hospodin im vydal do moci oveľa väčšie vojsko. To preto, že opustili Hospodina, Boha svojich otcov. Tak vykonali súd nad Jóašom.
25 Keď od neho odtiahli a zanechali ho ťažko raneného, vzbúrili sa proti nemu vlastní služobníci pre vraždu syna kňaza Jójadu a zabili ho na lôžku. Keď zomrel, pochovali ho v Dávidovom meste, nie však v kráľovských hroboch.
26 Títo sa proti nemu vzbúrili: Zábad, syn Amónčanky Šimeat, a Józabad, syn Moábčanky Šimrít.
27 O jeho synoch, o výške ním zavedeného poplatku a o celkovej oprave Božieho domu sú záznamy vo Výklade Knihy kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amacja.