1 Judský kráľ Jóšafat sa šťastne vrátil domov do Jeruzalema.
2 Tu ho vyhľadal videc Jehu, syn Chanániho, a povedal mu: Musel si pomáhať bezbožníkovi a preukazovať lásku tým, čo nenávidia Hospodina? Preto sa na teba rozhneval Hospodin.
3 No našlo sa pri tebe i čosi dobré, lebo si odpratal z krajiny ašéry a prejavil si úprimný záujem o Boha.
4 Jóšafat sídlil v Jeruzaleme. Znovu však vyšiel medzi ľud od Beér-Šeby po Efrajimské pohorie a obracal ho k Hospodinovi, Bohu svojich otcov.
5 V krajine ustanovil sudcov všade po opevnených mestách Judska, a to v každom z nich.
6 Sudcom prikázal: Všímajte si svoju prácu, lebo pri súde nezastupujete človeka, ale Hospodina, ktorý je s vami pri vynášaní rozsudku.
7 Nech na vás spočinie bázeň pred Hospodinom. Konajte svedomite, lebo u Hospodina, nášho Boha, niet bezprávia, uprednostňovania ani úplatkárstva.
8 I v Jeruzaleme ustanovil Jóšafat niektorých levitov, kňazov a niektorých predákov izraelských rodín pre súd Hospodina a pre spory obyvateľov Jeruzalema.
9 Prikázal im: Konajte s bázňou voči Hospodinovi, verne a čestne.
10 Pri každom spore, ktorý k vám príde od vašich spolubratov, bývajúcich vo svojich mestách, vo veci prelievania krvi, zákona, prikázaní, ustanovení a právnych predpisov, upozornite ich, aby sa neprevinili voči Hospodinovi a nezastihol vás i vašich bratov jeho hnev. Pri takomto postupe budete bez viny.
11 Sám hlavný kňaz Amarja bude vaším nadriadeným vo všetkých záležitostiach Hospodina a Jišmáelov syn Zebadja, vojvodca domu Júdovho, vo všetkých kráľovských veciach. Leviti vám poslúžia za úradníkov. Pustite sa smelo do práce a Hospodin nech je s tým, kto je statočný.