1 Jóšafat mal nesmierne bohatstvo a slávu. Zošvagril sa s Achábom.
2 Po niekoľkých rokoch zišiel k Achábovi do Samárie. Acháb obetoval na jeho počesť a pre jeho sprievod množstvo oviec a dobytka. Pritom ho navádzal na výpravu proti Rámot-Gileádu.
3 Izraelský kráľ Acháb sa spýtal Jóšafata, judského kráľa: Pôjdeš so mnou proti Rámot-Gileádu? Ten mu povedal: Ja rovnako ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, pôjdeme spolu do vojny.
4 Jóšafat však navrhol izraelskému kráľovi: Spýtaj sa najprv na Hospodinovo slovo.
5 Nato izraelský kráľ zhromaždil prorokov, spolu štyristo mužov, a spýtal sa ich: Máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo to nechať tak? Povedali: Choď, Boh ho vydá do moci kráľa.
6 Jóšafat sa však spýtal: Nie je tu ešte nejaký prorok Hospodinov, na ktorého by sme sa obrátili o radu?
7 Izraelský kráľ povedal Jóšafatovi: Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Hospodina. Nemôžem ho však zniesť, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale vždy len zlé. Je to Jimlov syn Míka. Jóšafat poznamenal: Nepatrí sa tak kráľovi hovoriť.
8 Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: Priveď hneď Jimlovho syna Míku.
9 Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat sedeli každý na svojom tróne zaodiati v kráľovskom rúchu. Sedeli na humne pri vchode do samárijskej brány a všetci proroci pred nimi prorokovali.
10 Kenaanov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: Takto vraví Hospodin: Nimi budeš klať Sýrčanov, kým ich nezničíš.
11 Tak prorokovali všetci proroci: Vyraz proti Rámot-Gileádu. Budeš mať úspech, lebo Hospodin ho vydá do moci kráľa.
12 Posol, ktorý šiel po Míku, ho prehováral: Predpovede prorokov sú jednoznačne pre kráľa priaznivé. I tvoja predpoveď musí znieť ako jedného z nich. Predpovedaj úspech.
13 Míka však povedal: Akože žije Hospodin, budem hovoriť len to, čo mi povie môj Boh.
14 Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: Míka, máme sa pustiť do boja proti Rámot-Gileádu, alebo to nechať tak? Odpovedal: Choďte a budete mať úspech, padnú vám do rúk.
15 Kráľ ho však zahriakol: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v mene Hospodinovom hovoril iba pravdu?
16 Ten na to: Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Hospodin povedal: Tí nemajú pána! Každý sa môže pokojne vrátiť domov.
17 Izraelský kráľ povedal Jóšafatovi: Nevravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dobré, ale zlé?
18 Ten však pokračoval: Preto čujte slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celé nebeské vojsko mu stálo po pravici i ľavici.
19 Hospodin sa spýtal: Kto navedie izraelského kráľa Achába, aby šiel na výpravu a pri Rámot-Gileáde padol? Odzneli rôzne návrhy.
20 Tu predstúpil akýsi duch, zastal si pred Hospodinom a povedal: Ja ho navediem. Hospodin sa spýtal: Čím?
21 Odpovedal: Pôjdem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Povedal: Tebe sa ho podarí naviesť. Choď a urob to!
22 Ako vidno, Hospodin vložil teraz lživého ducha do úst týchto tvojich prorokov, kým on sám ti predpovedá nešťastie.
23 Tu pristúpil Kenaanov syn Cidkija, udrel Míku po líci a povedal: Kam odišiel odo mňa Hospodinov duch, aby hovoril s tebou?
24 Míka odpovedal: To uvidíš, keď budeš pobehávať z izby do izby, aby si sa skryl.
25 Izraelský kráľ prikázal: Chopte sa Míku a odveďte ho späť k veliteľovi mesta Amónovi a k princovi Jóašovi.
26 Zahláste: Takto prikazuje kráľ: Strčte ho do žalára a obmedzte mu dávku chleba a vody, kým sa šťastne nevrátim.
27 Míka však povedal: Keby si sa šťastne vrátil, nehovoril skrze mňa Hospodin. Pritom dodal: Čujte to všetci ľudia!
28 Keď sa izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat vypravili proti Rámot-Gileádu,
29 navrhol izraelský kráľ Jóšafatovi: Pustím sa do boja v prestrojení, ty si však svoj oblek ponechaj. Izraelský kráľ sa prestrojil a tak šli do boja.
30 Sýrsky kráľ prikázal veliteľom svojich bojových vozov: Neútočte proti nízko či vysoko postavenému, ale jedine proti izraelskému kráľovi.
31 Keď zbadali velitelia bojových vozov Jóšafata, mysleli si, že je to izraelský kráľ a zaútočili proti nemu. Vtedy Jóšafat skríkol, Hospodin mu pomohol a Boh ich odpútal od neho.
32 Len čo zbadali velitelia bojových vozov, že to nie je izraelský kráľ, nechali ho tak.
33 Tu ktosi len tak voslep vystrelil z luku a zasiahol izraelského kráľa medzi spojovacie remence a brnenie. Ten prikázal vozatajovi: Obráť sa a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený.
34 V ten deň sa boj proti Sýrčanom zostril, takže izraelský kráľ musel zostať vo voze až do večera a pri západe slnka skonal.