1 Ľud, čo bol v krajine, vzal Joziášovho syna Joacháza a po jeho otcovi ho ustanovil v Jeruzaleme za kráľa.
2 Joacház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme vládol tri mesiace.
3 Egyptský kráľ ho v Jeruzaleme zosadil z vlády a na krajinu uvalil pokutu sto talentov striebra a talent zlata.
4 Egyptský kráľ dosadil za kráľa nad Judskom a Jeruzalemom jeho brata Eljákima a zmenil mu meno na Jójakim. Jeho brata Joacháza dal Necho odvliecť do Egypta.
5 Jójakim mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Hospodinovi, svojmu Bohu, robil naprotiveň.
6 Babylonský kráľ Nebúkadnecar sa vypravil proti nemu, sputnal ho okovami a odvliekol do Babylonu.
7 I niektoré predmety z Hospodinovho domu odniesol Nebúkadnecar do Babylonu a uložil ich vo svojom chráme.
8 Ostatné príbehy Jójakimove, ohavnosti, ktoré páchal, a ďalšie údaje o ňom sú poznačené v Knihe izraelských a judských kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jójakin.
9 Jójakin mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tri mesiace i desať dní vládol v Jeruzaleme. Hospodinovi robil naprotiveň.
10 Po uplynutí roka ho dal kráľ Nebúkadnecar spolu so vzácnymi predmetmi Hospodinovho domu dopraviť do Babylonu. Za kráľa nad Judskom a Jeruzalemom ustanovil jeho brata Cidkiju.
11 Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme.
12 Hospodinovi, svojmu Bohu, robil naprotiveň. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom, hovorcom Hospodina.
13 Dokonca sa vzbúril proti kráľovi Nebúkadnecarovi, ktorý ho zaviazal prísahou na Boha. Tvrdošijne sa vzpieral a zanovite odmietal návrat k Hospodinovi, Bohu Izraela.
14 Ba i všetci vedúci kňazi a ľud sa stávali čoraz viac nevernejší. Nasledovali rôzne ohavnosti národov, čím poškvrnili dom, ktorý si Hospodin posvätil v Jeruzaleme.
15 Hospodin, Boh ich otcov, im po svojich posloch dával včas výstrahu, lebo mal súcit so svojím ľudom a svojím príbytkom.
16 Tí však posmeškovali Božích poslov, pohŕdali jeho slovami a potupovali jeho prorokov, až sa hnev Hospodina natoľko vystupňoval proti ľudu, že mu nebolo už pomoci.
17 Priviedol na nich chaldejského kráľa, ktorý vo svätyni pobil mečom ich mládencov, neušetril mládenca ani pannu, ani starca, ani veľmi zostarnutého človeka. Všetkých vydal do jeho moci.
18 Všetko veľké i malé náčinie Božieho domu, poklady Hospodinovho domu, poklady kráľa a jeho hodnostárov, všetko to odniesol do Babylonu.
19 Potom zapálili Boží dom, strhli hradby Jeruzalema a všetky jeho paláce spálili. Tak vyšli všetky vzácnosti navnivoč.
20 Tých, čo unikli meču, presídlil do Babylonu. Tam museli jemu a jeho synom slúžiť ako otroci až do nástupu perzskej vlády.
21 Tak sa splnilo slovo Hospodina, vyrieknuté Jeremiášom: Kým si krajina nevynahradí svoje soboty. Po celý čas, kým bola pustá, odpočívala, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov.
22 V prvom roku perzského kráľa Kýra — aby sa tak splnilo Hospodinovo slovo, vyrieknuté Jeremiášom — dal Hospodin vnuknutie perzskému kráľovi Kýrovi, ktorý dal rozhlásiť po celom kráľovstve, a to i písomne:
23 Takto vraví perzský kráľ Kýros: Hospodin, Boh nebies, mi odovzdal všetky kráľovstvá zeme a poveril ma, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Ak niekto spomedzi vás pochádza z jeho ľudu, Hospodin, jeho Boh, nech je s ním a nech sa dá na cestu!