17 Po Jójadovej smrti prišli judskí hodnostári vzdať kráľovi poctu. Kráľ im vyhovel.
18 Nato opustili dom Hospodina, Boha svojich otcov, a slúžili ašéram a modlám. Pre túto ich vinu postihol Boží hnev Judsko a Jeruzalem.
19 Vysielal k nim prorokov, aby ich obracali k Hospodinovi, ale neposlúchli, ani keď im hrozili.
20 Vtedy dal Boží duch vnuknutie Zekarjovi, synovi kňaza Jójadu. Ten sa postavil pred ľud a dohováral mu: Takto vraví Boh: Prečo prestupujete Hospodinove prikázania? Nebude sa vám dariť, lebo ste opustili Hospodina a on opustí vás.
21 Vzbúrili sa však proti nemu a na kráľov príkaz ho na nádvorí Hospodinovho domu ukameňovali.
22 Kráľ Jóaš zabudol na dobrodenie, ktoré mu preukázal Zekarjov otec Jójada a zavraždil mu syna. Ten, keď umieral, zvolal: Nech na to Hospodin pohliadne a odplatí!
23 Asi o rok vytiahlo proti nemu sýrske vojsko. Vtrhlo do Judska a Jeruzalema, vyhubilo medzi ľudom všetkých jeho hodnostárov a všetku korisť poslali kráľovi do Damasku.