36 Keď proti tebe zhrešia — veď niet človeka, ktorý by nezhrešil —, ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľovi, takže tí, čo ich zajali, odvlečú ich do ďalekej či blízkej krajiny,
37 potom však v krajine, kam budú zavlečení, vstúpia do seba, obrátia sa v krajine tých, čo ich zajali, a budú ťa úpenlivo prosiť o zmilovanie: Zhrešili sme, previnili sme sa, konali sme svojvoľne.
38 Keď sa k tebe obrátia celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine tých, čo ich zajali a odvliekli, a budú sa modliť smerom k svojej vlasti, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,
39 vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, ich modlitbu a úpenlivé prosby. Presaď ich právo a odpusť svojmu ľudu, ktorý zhrešil proti tebe.
40 Teraz, Bože môj, upri svoj zrak a zbystri svoj sluch na modlitbu na tomto mieste.
41 Nuž teda, Hospodin, Bože,povstaň k miestu svojho odpočinku,ty i archa tvojej moci.Tvoji kňazi, Hospodin, Bože,nech sa priodejú spásoua tvoji zbožní nech blažene plesajú.
42 Hospodin, Bože,neodmietni svojho pomazaného,rozpomeň sa na prejavy milostisvojmu služobníkovi Dávidovi!