1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
2 Človeče, bývaš uprostred domu vzdoru, ktorý má oči, aby videl, ale nevidí, má uši, aby počúval, ale nepočuje, lebo je domom vzdoru.
3 Ty však, človeče, zhotov si pútnický výstroj! Vysťahuj sa akoby do zajatia vo dne pred ich očami a odsťahuj sa zo svojho miesta na iné miesto pred ich očami. Azda to pochopia, hoci sú domom vzdoru.
4 Svoj výstroj vynes ako výstroj do zajatia vo dne pred ich očami. Večer vyjdi pred ich očami ako tí, čo idú do vyhnanstva.
5 Pred ich očami prebúraj stenu a potom vyjdi cez ňu.
6 Pred ich očami vynášaj veci na pleci, za tmavej noci vyjdi a zakry si tvár, aby si nevidel krajinu, lebo som ťa dal za znamenie pre dom Izraela.
7 Vykonal som, ako mi bolo rozkázané: výstroj som vyniesol ako výstroj do zajatia vo dne a večer som vlastnoručne prebúral stenu. Za tmy som vynášal veci, na pleci som ich nosil pred ich očami.
8 Potom mi za rána zaznelo slovo Hospodina:
9 Človeče, či sa ťa nespýtal dom Izraela, dom vzdoru: Čo robíš?
10 Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Tento výrok sa vzťahuje na knieža v Jeruzaleme i na všetkých z domu Izraela, ktorí tam bývajú.
11 Povedz: Ja som znamením pre vás. Ako som urobil ja, tak sa stane im: pôjdu do vyhnanstva ako zajatci.
12 Knieža, ktoré je uprostred nich, bude niesť svoj výstroj na pleci za tmy a odíde. Prebúra stenu, aby mohlo vyjsť. Zakryje si tvár, aby svojím zrakom nevidelo krajinu.
13 Rozostriem naň svoju sieť, bude chytené do mojich osídel a dovediem ho do Babylonu, krajiny Chaldejov. Neuvidí ju, zomrie tam.
14 Všetkých, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov i všetky jeho húfy rozptýlim do vetrov všetkých smerov a vytasím za nimi meč.
15 Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď ich rozptýlim medzi národy a roztrúsim po krajinách.
16 Ponechám si z nich malý počet mužov, ktorí uniknú meču, hladu a moru, aby mohli rozprávať o všetkých svojich ohavnostiach medzi národmi, do ktorých prídu. Vtedy spoznajú, že ja som Hospodin.
17 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
18 Človeče, s chvením budeš jesť svoj chlieb a svoju vodu budeš piť s trasením a úzkosťou.
19 Ľudu krajiny povedz: Takto vraví Pán, Hospodin, o obyvateľoch Jeruzalema v Izraeli: Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu budú piť s hrôzou; lebo ich krajina spustne pre množstvo násilia všetkých tých, čo v nej žijú.
20 Mestá, ktoré boli obývané, budú ležať pusté a krajina bude púšťou. Potom spoznáte, že ja som Hospodin.
21 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
22 Človeče, aké to máte porekadlo o krajine Izraela, že dni plynú a zo všetkých videní nie je nič?
23 Preto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Skoncujem s týmto porekadlom a už ho nebudú používať v Izraeli. Povedz im však: Blížia sa dni, keď sa splní každé videnie.
24 Nebude totiž už nijaké márne videnie ani pochlebovačské veštenie v dome Izraela,
25 ale prehovorím ja, Hospodin. Čo poviem, to sa splní a už sa neoddiali. Ešte za vašich dní, dom vzdoru, prehovorím a svoje slovo splním — znie výrok Pána, Hospodina.
26 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
27 Človeče, dom Izraela hovorí: Videnie, ktoré on má, sa vzťahuje na vzdialené dni a prorokuje o ďalekých dobách.
28 Preto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Neoddiali sa už žiadne moje slovo. Slovo, ktoré vypoviem, sa splní — znie výrok Pána, Hospodina.