1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
2 Človeče, boli dve ženy, dcéry jednej matky.
3 Už vo svojej mladosti smilnili v Egypte. Tam ich chytali za prsníky a ohmatávali ich panenské prsia.
4 Staršia sa volala Ohola a jej mladšia sestra Oholíba. Boli moje a porodili synov i dcéry. Ich mená majú tento význam: Ohola je Samária a Oholíba je Jeruzalem.
5 Ohola smilnila, kým bola mojou, a zahorela túžbou po svojich milencoch, Asýrčanoch, ktorí sa k nej blížili,
6 po miestodržiteľoch a predstavených, oblečených do modrého purpuru. Boli to všetko krásni mládenci, jazdci, ktorí jazdili na koňoch.
7 Vydala sa im na smilstvo. Všetko to boli vyberaní Asýrčania. Pri každom, po kom zahorela túžbou, poškvrňovala sa jeho nečistými modlami.
8 No nezanechala ani svoje smilstvá s Egypťanmi, lebo v čase jej mladosti s ňou spávali. Oni ohmatávali jej panenské prsia a uspokojovali si svoju smilnú žiadosť na nej.
9 Preto som ju vydal do rúk jej milencov, do rúk Asýrčanov, po ktorých zahorela túžbou.
10 Oni odkryli jej ohanbie, pobrali jej synov i dcéry, zabili ju mečom a jej meno sa stalo výstrahou pre ženy. Tak vykonali na nej svoj súd.
11 Hoci to videla jej sestra Oholíba, predsa sa ešte horšie oddala svojej zmyselnej žiadosti než ona. Jej smilstvo prekonalo smilstvá jej sestry.
12 Zahorela túžbou po Asýrčanoch, po miestodržiteľoch a predstavených, ktorí sa k nej blížili skvostne oblečení, po jazdcoch, ktorí jazdili na koňoch. Boli to všetko krásni mládenci.
13 Videl som, že sa poškvrnila. Obe konali rovnako.
14 Ba ona ešte stupňovala svoje smilstvo: keď videla mužov nakreslených na stene, obrazy Chaldejov nakreslených červenou farbou,
15 opásaných opaskom na bedrách, čo všetci vyzerali ako dôstojníci, obraz Babylončanov, ktorých vlasťou bolo Chaldejsko,
16 zahorela žiadosťou, keď sa zahľadela do nich, a poslala k nim poslov do Chaldejska.
17 Tak Babylončania vošli k nej na lôžko lásky a poškvrnili ju svojím smilstvom. Keď sa nimi poškvrnila, naraz odvrátila od nich svoju žiadosť.
18 Keď urobila zjavným svoje smilstvo a keď odkryla svoje ohanbie, vtedy som sa odvrátil od nej, ako som sa odvrátil od jej sestry.
19 Ona však vystupňovala svoje smilstvo, keď sa rozpomenula na dni svojej mladosti, keď smilnila v Egypte,
20 a zahorela žiadosťou po milencoch, ktorých úd je ako úd oslov a ktorých výron je ako výron žrebcov.
21 Potom si zatúžila po hanebnosti svojej mladosti, keď ťa Egypťania chytali za prsníky kvôli tvojim mladistvým prsiam.
22 Preto, Oholíba — takto vraví Pán, Hospodin — popudím proti tebe tvojich milencov, od ktorých sa tvoja žiadosť odvrátila, a dovediem ich na teba zo všetkých strán:
23 Babylončanov i všetkých Chaldejov, Pekódov, Šóanov i Kóanov, s nimi všetkých Asýrčanov, krásnych mládencov, miestodržiteľov a predstavených, dôstojníkov, ktorí sa blížia k tebe, všetkých, ktorí jazdili na koňoch,
24 a prídu proti tebe od severu, s vozmi a kolesami, s húfom národov, s pavézou, so štítom, s prilbou, a postavia sa proti tebe dookola. Prenechám im súd a budú ťa súdiť podľa svojich práv.
25 Budem na teba žiarliť a budú s tebou prchko nakladať. Odrežú ti nos a uši a tvoje potomstvo padne mečom. Poberú tvojich synov a dcéry a čo ostane z teba, strávi oheň.
26 Vyzlečú ti šaty a poberú ti ozdoby.
27 Zastavím tvoje hanebné správanie a smilstvo z Egypta; nezdvihneš k nim oči a na Egypt si už nespomenieš.
28 Veď takto vraví Pán, Hospodin: Vydám ťa do rúk tých, čo nenávidíš, do rúk tých, od ktorých sa odvrátila tvoja žiadosť.
29 Budú s tebou nenávistne nakladať, poberú ti všetky zárobky, nechajú ťa holú, nahú a s odkrytým ohanbím, s tvojou hanebnosťou a smilstvami.
30 To ti urobia pre tvoju smilnú túžbu po národoch, pretože si sa poškvrnila ich modlami.
31 Chodila si cestou svojej sestry, preto som dal jej kalich do tvojej ruky.
32 Takto vraví Pán, Hospodin:Kalich svojej sestry budeš piť,hlboký, široký a mnoho sa doň zmestí.Budeš na výsmech a posmech,
33 naplnená opitosťou a žiaľom.Kalich hrôzy a pustošeniaje kalichom tvojej sestry Samárie.
34 Vypiješ ho a vychlípeš,olížeš jeho okrajea doškriabeš si prsia,lebo ja som to povedal— znie výrok Pána, Hospodina.
35 Preto takto vraví Pán, Hospodin: Pretože si zabudla na mňa a zahodila si ma za chrbát, aj ty znášaj trest za svoju nehanebnosť a smilstvo.
36 Hospodin mi povedal: Človeče, či budeš súdiť Oholu a Oholíbu? Oznám im teda ich ohavnosti:
37 cudzoložili, krv je na ich rukách, cudzoložili so svojimi modlami a svojich synov, čo mi porodili, previedli im cez oheň na pokrm.
38 Ešte toto mi vykonali: v rovnaký deň poškvrnili moju svätyňu a znesväcovali moje dni sobotného odpočinku.
39 Keď si pobili synov pre svoje modly, toho istého dňa prišli do mojej svätyne, aby ju poškvrnili. Pozri, toto robili v mojom dome.
40 Dokonca, keď poslali poslov za mužmi, ktorí prišli zďaleka — ku komukoľvek bol vyslaný posol, ten prišiel — kvôli nim si sa poumývala, nalíčila si si obočie a ozdobila si sa šperkami.
41 Sadla si si na nádherné lôžko a prestretý stôl bol pred ním. Moje kadidlo a olej si naň položila.
42 Bol tam zvuk bezstarostného davu. Ku chlapom z množstva ľudu priviedli ešte pijanov z púšte; dali náramky na ruky žien a nádhernú korunu na ich hlavy.
43 Vtedy som povedal: Oddávna si zvykla na cudzoložstvo; budú s ňou naďalej páchať smilstvo.
44 Vtedy vchádzali k nej, ako sa vchádza k neviestke; tak vchádzali k Ohole a Oholíbe, k nehanebným ženám.
45 Spravodliví muži ich však budú súdiť podľa právnych predpisov o cudzoložniciach a právnych predpisov o tých, čo preliali krv, pretože ony cudzoložili a mali krv na svojich rukách.
46 Veď takto vraví Pán, Hospodin: Nech privedú proti nim zhromaždenie ľudu a nech ich vydajú napospas násiliu a lúpeži.
47 Nech ich zhromaždenie ukameňuje a rozseká mečmi; nech pozabíjajú ich synov s dcérami a ich domy nech podpália.
48 Zastavím nehanebnosti v krajine, aby sa všetky ženy dali poučiť a nepočínali si hanebne.
49 Potrestajú vás za vaše nehanebnosti a budete pokutované, lebo ste hrešili svojimi modlami. Potom spoznáte, že ja som Pán, Hospodin.