1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
2 Človeče, hovor k synom svojho ľudu a povedz im: Keď privodím meč na krajinu, ľud krajiny vezme niekoho spomedzi seba a ustanoví si ho za strážcu.
3 Keď spozoruje, že prichádza meč na krajinu, nech zatrúbi na roh a varuje ľud.
4 Ak niekto počuje zvuk rohu, ale nedá sa varovať, príde meč a zasiahne ho, tak jeho krv padne na jeho hlavu.
5 Počul zvuk rohu, a nedal sa varovať, jeho krv padne naňho. Keby sa bol dal varovať, bol by si zachránil život.
6 Keď však strážca uvidí, že prichádza meč, ale nezatrúbi na roh, takže ľud nebude varovaný, ak príde meč a pripraví ich o život, bude síce zasiahnutý svojou vinou, avšak jeho krv budem požadovať z ruky strážcu.
7 Človeče, teba som ustanovil za strážcu domu Izraela. Ak počuješ slovo z mojich úst, varuj ich v mojom mene.
8 Ak poviem bezbožnému: Bezbožný, určite zomrieš!, ale ty nepovieš nič, aby si varoval bezbožného pred jeho spôsobom života, ten bezbožný zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať z tvojej ruky.
9 No ak budeš bezbožného varovať pred jeho spôsobom života, aby sa odvrátil od neho, ale neodvráti sa od svojho spôsobu života, on zomrie pre svoju vinu, ale ty si si zachránil život.
10 Ale ty, človeče, povedz domu Izraela: Takto hovorievate: Ako ostaneme nažive, keď naše priestupky a hriechy nás zaťažujú a my hynieme pre ne?
11 Povedz im: Ako žijem — znie výrok Pána, Hospodina — nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť, dom Izraela?
12 Ty však, človeče, povedz synom svojho ľudu: Spravodlivosť nezachráni spravodlivého v deň, keď spácha priestupok; ani bezbožný nepadne pre bezbožnosť v ten deň, keď sa odvráti od svojej bezbožnosti; ani spravodlivý nemôže žiť v deň, keď sa dopustí svojho hriechu.
13 Ak poviem spravodlivému: Určite ostaneš nažive!, ale on sa spoľahne na svoju spravodlivosť a spácha zločin, nijaké jeho spravodlivé skutky sa nepripomenú, ale zomrie pre svoj zločin, ktorý spáchal.
14 Ak poviem bezbožnému: Určite zomrieš! a on sa odvráti od svojho hriechu a bude uskutočňovať právo a spravodlivosť,
15 takže bezbožný vráti záloh a nahradí, čo ulúpil, ak sa bude spravovať ustanoveniami života, aby nespáchal zločin, určite bude žiť a nezomrie.
16 Nijaké jeho hriechy, ktorých sa dopustil, sa mu nebudú pripomínať. Uskutočňoval právo a spravodlivosť, určite bude žiť.
17 Avšak synovia tvojho ľudu hovoria: Pánova cesta nie je správna. Pritom nie je správna ich cesta.
18 Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a dopustí sa neprávosti, preto zomrie.
19 Ak sa bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti a bude uskutočňovať právo a spravodlivosť, tak preto bude žiť.
20 A predsa hovoríte: Pánova cesta nie je správna. Každého z vás budem súdiť podľa jeho spôsobu života, dom Izraela!
21 V dvanástom roku, v desiatom mesiaci, piateho dňa mesiaca nášho zajatia prišiel ku mne utečenec z Jeruzalema a povedal: Mesto je dobyté!
22 Večer pred príchodom utečenca bola nado mnou ruka Hospodinova. On mi otvoril ústa na ten čas, keď tamten prišiel ráno ku mne. Tak sa mi otvorili ústa, takže som už nebol nemý.
23 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
24 Človeče, obyvatelia týchto zrúcanín na pôde Izraela hovoria: Abrahám bol jediný, a predsa zabral do vlastníctva krajinu. Nás je však mnoho, teda nám bola daná krajina do vlastníctva.
25 Preto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Jete mäso s krvou a oči pozdvihujete k svojim modlám, prelievate krv, a predsa chcete vziať krajinu do vlastníctva?
26 Spoliehate sa na svoj meč, páchate ohavnosť a jeden poškvrňuje ženu druhého, a predsa chcete vziať krajinu do vlastníctva?
27 Takto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Ako žijem: Tí, čo sú v zrúcaninách, padnú mečom. Tých, čo sú na poli, dám za potravu divej zveri. Tí, čo sú na ťažko prístupných miestach a v jaskyniach, pomrú na mor.
28 Zmením krajinu na púšť a pustatinu, zanikne jej pyšná sila a vrchy Izraela spustnú natoľko, že nebude mať kto po nich prechádzať.
29 Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď zmením krajinu na púšť a pustatinu za všetky ohavnosti, ktoré spáchali.
30 Človeče, synovia tvojho ľudu vravia medzi sebou proti tebe popri múroch a pri vchodoch do domov. Jeden hovorí druhému a brat bratovi: Poďte a počujte, aká reč vychádza od Hospodina!
31 Prichádzajú k tebe, ako sa schádza ľud, pred tebou sedia ako môj ľud, počúvajú tvoje slová, ale nekonajú podľa nich. Veď svojimi ústami ukazujú mnoho lásky, ale v ich ústach je lož a ich srdce túži len po zisku.
32 Hľa, ty si pre nich ako ten, čo spieva piesne o láske pekným hlasom a čo vie dobre hrať na strunovom nástroji. Počúvajú tvoje reči, ale nekonajú podľa nich.
33 Keď sa toto splní, a určite sa to splní, spoznajú, že bol medzi nimi prorok.