1 Potom prišli za mnou niektorí zo starších Izraela a sadli si predo mňa.
2 Vtedy mi zaznelo slovo Hospodina:
3 Človeče, títo muži prijali do srdca svoje modly a tým si položili pred seba previnenie, aby sa oň potkli. Môžem im dovoliť, aby sa ma dopytovali?
4 Preto hovor s nimi a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: Každému z domu Izraela, ktorý prijal modly do srdca a tým si položil pred seba previnenie, aby sa potkol a potom príde za prorokom, tomu ja, Hospodin, odpoviem primerane podľa množstva jeho modiel,
5 aby som uchopil za srdce dom Izraela, ktorý sa odvrátil odo mňa pre všetky svoje modly.
6 Preto povedz domu Izraela: Takto vraví Pán, Hospodin: Obráťte sa a odvráťte sa od svojich modiel a odvráťte si tvár od všetkých svojich ohavností!
7 Ktokoľvek sa totiž z domu Izraela alebo z cudzincov, ktorí sa zdržujú v Izraeli, odvráti odo mňa, prijme modly do srdca a položí pred seba previnenie, aby sa potkol, a potom príde za prorokom, aby sa mňa o sebe dopytoval, tomu ja, Hospodin, sám odpoviem:
8 obrátim svoju tvár proti tomu človeku, urobím ho znamením a porekadlom a vyhubím spomedzi svojho ľudu. Potom spoznáte, že ja som Hospodin.
9 Ak by sa prorok dal podviesť a vyslovil by prorocké slová, ja, Hospodin, som podviedol toho proroka. Potom vystriem svoju ruku proti nemu a vyhubím ho zo svojho izraelského ľudu.
10 Obaja ponesú trest za svoju vinu: vina toho, kto sa dopytoval, bude rovnaká ako vina proroka,
11 aby dom Izraela už nezblúdil odo mňa, aby sa už neznečisťovali svojimi všelijakými previneniami. Potom mi budú ľudom a ja im budem Bohom — znie výrok Pána, Hospodina.
12 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
13 Človeče, ak krajina zhreší proti mne tým, že sa mi spreneverí, vystriem proti nej ruku a polámem jej palicu na nosenie chleba, pošlem na ňu hlad a vyhubím z nej človeka i dobytok.
14 Aj keby boli uprostred nej títo traja muži: Noach, Daniel a Jób, oni sami by si zachránili život svojou spravodlivosťou — znie výrok Pána, Hospodina.
15 Keby som krajinou previedol dravú zver a pripravil by som ju o deti, takže by sa stala pustatinou, takže nikto by ňou neprechádzal pre dravú zver,
16 a títo traja muži by boli uprostred nich, ako žijem — znie výrok Pána, Hospodina — nezachránia ani synov, ani dcéry, iba oni sami sa zachránia; krajina ostane pustatinou.
17 Alebo ak by som uviedol meč na túto krajinu a povedal by som: Meč, prejdi krajinou! a vyhubil by som z nej ľudí i zvieratá,
18 a keby oní traja mužovia boli v nej, ako žijem — znie výrok Pána, Hospodina — nezachránia si ani synov, ani dcéry, iba oni sami sa zachránia.
19 Alebo keby som poslal mor na tú krajinu a krvavo by som vylial na ňu svoju prchkosť a vykynožil by som z nej ľudí a zvieratá,
20 ale Noach, Daniel a Jób by boli uprostred nej, ako žijem — znie výrok Pána, Hospodina — nezachránili by ani syna, ani dcéru, len oni sami by si svojou spravodlivosťou zachránili vlastný život.
21 Takto však vraví Pán, Hospodin: I keby som poslal proti Jeruzalemu svoje štyri prísne prejavy súdu — meč, hlad, dravú zver a mor —, aby som z neho vykynožil ľudí i zvieratá,
22 zostali by v ňom zachránení, ktorí vyvedú synov a dcéry. Keď vyjdú k vám a uvidíte ich život aj ich skutky, budete sa tešiť z nešťastia, ktoré som uviedol na Jeruzalem, z toho všetkého, čo som naň uviedol.
23 Potešia vás, keď uvidíte ich život a ich skutky; poznáte, že bez príčiny som neurobil všetko, čo som v ňom urobil — znie výrok Pána, Hospodina.