1 V šiestom roku, v šiestom mesiaci, piateho dňa toho mesiaca som sedel vo svojom dome a starší z Judska sedeli predo mnou. Potom tam na mňa doľahla ruka Pána, Hospodina.
2 Uvidel som postavu, ktorá vyzerala ako muž: od bedier dolu vyzerala ako oheň a od bedier vyššie vyzerala ako žiara, ako mosadzné zrkadlo.
3 Potom vystrel niečo ako ruku a uchopil ma za kadere na hlave; Duch ma zdvihol medzi zem a nebo a v božských videniach preniesol do Jeruzalema ku vchodu do vnútornej brány, obrátenej na sever, kde bol podstavec sochy Náruživosti, ktorá vyvolávala vášeň.
4 Hľa, bola tam sláva Boha Izraela a podobala sa zjavu, ktorý som videl v údolí.
5 Potom mi povedal: Človeče, pozri sa na sever! Keď som sa pozrel na sever, hľa, tu bol severne od brány hneď pri vchode oltár sochy Náruživosti.
6 Povedal mi: Človeče, či vidíš, čo robia? Veľké ohavnosti, ktoré tu pácha dom Izraela, ma vyháňajú z mojej svätyne. Uvidíš však ešte väčšie ohavnosti.
7 Keď ma doviedol ku vchodu do nádvoria, uvidel som dieru v múre.
8 Povedal mi: Človeče, preraz ten múr! Keď som prerazil múr, hľa, bol tam vchod.
9 Povedal mi: Vojdi a pozri sa na strašné ohavnosti, ktoré tu páchajú.
10 Keď som vošiel, videl som, že tam boli rôzne podoby plazov a zvierat, mrzkých bytostí a všetkých modiel domu Izraela, vyryté dookola na stene.
11 Stálo pred nimi sedemdesiat mužov spomedzi starších domu Izraela a uprostred nich stál Jaazanja, syn Šáfanov. Každý mal v ruke kadidelnicu a vôňa z oblaku kadidla vystupovala nahor.
12 Povedal mi: Videl si, človeče, čo páchajú starší domu Izraela v tme, každý vo svojej miestnosti s modlou? Vravia si totiž: Hospodin nás nevidí. Hospodin opustil krajinu.
13 Potom mi povedal: Počkaj ešte a uvidíš väčšie ohavnosti, ktoré páchajú.
14 Priviedol ma ku vchodu do brány Hospodinovho domu obrátenej na sever. Tam sedeli ženy a oplakávali Tammúza.
15 Povedal mi: Videl si, človeče? Počkaj ešte a uvidíš väčšie ohavnosti, než sú tieto.
16 Priviedol ma do vnútorného nádvoria Hospodinovho domu, a hľa, pri vchode do Hospodinovho chrámu, medzi predsieňou a oltárom, bolo asi dvadsaťpäť mužov obrátených chrbtom k chrámu Hospodina a tvárou k východu. Boli obrátení na východ a klaňali sa slnku.
17 Povedal mi: Videl si to, človeče? Či je primálo pre dom Júdu páchať ohavnosti, ktorých sa tu dopúšťajú? Veď naplnili krajinu násilím; znova ma popudzujú k hnevu. Hľa, prikladajú si k nosu viničové ratolesti.
18 Preto aj ja budem konať v prchkosti, moje oko sa nezmiluje ani nebudem mať súcit. Hoci budú hlasno volať na mňa, nevypočujem ich.